Říjen 2012

Natáčky, no vlastne niečo podobné mojej starej mame ^^

31. října 2012 v 20:00 | Lana |  Lana
Pripadám si ako cvok, keďže sedím za ntb s natáčkami na hlave a vyzerám naozaj divne :D Neviem ale pripadám si ako nejaká stará pani, lepšie povedané, pripadám si ako moja starká (nič proti mojej milovanej starkej) XD Dnešok bol tak nabitý. Fúha, kde začať. Ráno som sa zobudila asi o siedmej! Aj cez to že som si povedala, budem spať do druhej poobede, aby som si tie prázdniny aspoň nejak užila, no nejako sa nevydalo. S mamou a ocom sme išli do mesta kúpiť mi čižmy a nejaký teplý kabát na zimu. No ani jedno z toho sme nekúpili. Čižmy? Čizmy som mala na výber, asi tri ktoré sa celkom dali, ale ja tupá som povedala NIE, veď uvidím niečo krajšie XD A nič som neuvidela, otcovi sa nechcelo a tak sme sa už tam nevrácali, hlavná vec že keď si on vyberal topánky, v jednom obchode sme boli presne 1hodinu a 15 minút, mám to stopnuté, hah. Nakoniec som si s toho kúpila len dvoje natáčky a tepláky, také úžasné ktoré mi majú slúžiť na telesnú do školy, ale keďže sa mi tak zapáčili, neviem neviem, asi si ich nechám doma XD A potom sme prišli domov, išla som sa s kamoškou korčuľovať, kecali sme a tento deň ubehol rýchlo. Okrem toho môžem skonštantovať, že tieto prázdiny sú ozaj hrozné, neviem, také bez duši. Ale to je len môj výlev mozgu možno si ich vy užívate naozaj dobre XD Fajn. Neviem či už dneska niečo pridám, ale ešte dve tri hodky mám vydržať s natáčkami na hlave ^^ Som zvedavá na tie super kučery, ako fakt. Možno niečo pridám, možno nie. Podľa nápadov. A čo vy, ako sa máte, čo ste dnes robili a ako si užívate tieto jesenné prázdniny ? :)
Zajtra to vidím tiež na šialený deň..
Veď predsa dušičky, ide sa páliť sviečky, je to dobré si pospomínať na starých blízkych ľudí s ktorými sme dávnejšie boli. Takže aj rada tam idem, idem ich tam predsa pozrieť ;)
Ale už si viem predstaviť tie behačky, stresovačky a tú bolesť nôh..

Again change ;)

30. října 2012 v 19:41 | Lana |  Communication
Áno viem, zase nové zmeny na tomto blogu.
Alebo lepšie povedané, len nový dizajn. Dizajn? Môžem to takto nazvať? Nieje to nič extra super špeciálne robené cez photoshop alebo pod., ale niečo obyčajné ale pri tom tak milé a útlné.
Neviem ale páči sa mi. Chcem si ho tu už nechať dlhšie než týždeň, či dva? Pri mne to asi nevydrží. :X
Ak dostanem opäť nový nápad, hlásim sa vám ! :)
Ale no, musím uznať že som sa snažila. Spokojnosť asi tak na 98 % čo je až pozitívne na mňa.
Čo na neho vravíte ?

Preparing for chilly weather

30. října 2012 v 18:34 | Lana |  Lana
Včera ma išlo skoro rozthnúť, keď som sa tak natrápila s článkom, do ktorého som popridávala aj fotky (ktoré som ja sama nafotila aj upravila) článok bol dosť dlhý a maximálne dobrý. Ale sekol sa mi notebook a tak sa mi zavreli všetky otvorené karty na internete. Dostala som nervy a potom som to nechala tak. Určite sa vám to už niekedy stalo, nepríjemné. :X A tak som na blog v ten deň nechcela ani pomyslieť, tak vo mne vrelo. Ale čo bolo bolo. A čo ten názov článku? Vonku je strašne a pri tom to má byť akože "jeseň" fakt super ;) Hoc snežilo, sneh sa našťastie roztápa. Ale ten vietor mi vážne lezie na nervy. Vo vzduchu cítim, že sa blíži fakt otrasne studená zima a vážne to má byť tak. :X A aké prípravy na to sychravé počasie? Kúpiť si rukavice, čiapku, šál a nové čižmičky alebo len také polotopánky (zateplené) na zimu ktoré mi maju už zajtra dojsť. Kúpila som ich z Košíc, presnejšie z Auparku / obchod Humanic, stoja 40 eur, sú zlacnené a sú naozaj bomba. Keď sme boli v obchode, nemali moje číslo a tak povedali že objednajú moje číslo a telefonicky nám zavolajú. Keďže nebývam v KE, ale brat mi tam študuje na vysokej škole a s kamarátmi prenájima byt (lebo my sme od KE takých asi 40 km) a každý deň dochádzať, pffft. Preto brat chodí domov štvrtky a odchádza do KE v nedeľu. Ale to je nepodstatné, nechtiac som sa rozpísala, pardón :D
Chcem aby aj u nás bolo tak krásne. o_O

Songs 0.1

28. října 2012 v 13:40 | Lana |  Music
Napadlo ma, že budem pridávať aj songy (pesničky) ktoré počúvam, ktoré obľubujem, lepšie povedané ktoré sa mi páčia.
Ku každej jednej pesničke sa môžte vyjadriť, či ju máte radi alebo nie, veď predsa váš názor.
Vždy budem pridávať po 5 skladieb, no ideme na to :D
viac v celom článku.

A čo dneska ?

28. října 2012 v 9:53 | Lana |  Lana
Trocha blbý názov článku, ale nič iné pozitívne ma nenapadlo. Ale vážne, čo budem dnes robiť? Viem že o 15 minút sa idem obliekať do kostola a potom ma prísť starká so starkým. A neskôr? Asi skočím so sesternicou na futbal, hoc ma v takomto počasí tam veľmi neťahá. :X Malo že vraj snežiť. U nás nie je ani trochu snehu a pri tom som si večer pred spaním vravela chcem sa zobudiť, pozrieť von okno a vidieť sneh. Nejako sa to nevydarilo, ale vážne hlásilo že v nedeľu má snežiť. Dokonca ako čítam blogy, každý druhý článok že sneží, tak čo. Potom ku večeru pôjdem brata odprevadiť na bus (len dúfam že nezoberie notebook, lebo mamina s ním nemala ísť čas kúpovať nový, keď zobere tak akože vážne super. :X" Už len čakám na jesenné prázdniny. Nech je už utorok a potom týždeň voľno ničnerobenia ^^ Dneska tu má byť špeciálny článok. Uvidím. Aj by som vonku niečo v prírode pofotila mojím "super" foťákom na mobile (na zrkadlovku sa čaká) ale to podľa toho či nájdem kábel. Ešte napíšem tretiu časť novej poviedky a bude to. Ak neviete o ktorej poviedke píšem, nájdete ju v menu.
Z denníčku zatiaľ len toľko. Modlite sa aby brat nezobral notebook.

Zmeny na blogu :)

27. října 2012 v 20:28 | Lana |  Communication
Urobila som tu trošku menšie zmeny,viem že nič moc,design žiaden len taký jednoduchý,ale photoshop ešte nemám a keď budem mať,tak sa na tom v tom prípade bude tvrdo pracovať (:
Teraz len také niečo jednoduché,aby sa ľudia na tomto blogu vedeli pohybovať.Viem že nič extra,ale radšej niečo jednoduchšie ako niečo maxi prečačkané.:X Dnes som toho moc nepridala,lebo som bola s kamarátkami vonku,zajtra skúsim niečo špeciálne pridať.Alebo ešte dnes? Každopádne podľa nápadov.
A vy,ako ste prežili dnešný deň?

Finally ^^

26. října 2012 v 16:48 | Lana |  Communication
Konečne, včera prišiel brat s notebookom a mne ostáva tento (no zatiaľ dúfam, mali by ísť kúpiť nový)
na tomto blogu plánujem zmeniť všetko. Čo sa týka stránky, záhlavia, proste budú tu zmeny a kopec nových článkov a pridám aj ďalšiu časť novej poviedky. :x Neviem či začnem už dnes alebo zajtra.
Tešte sa ! :)
Milujem ju.

Journey to another world - 2.kapitola

23. října 2012 v 19:29 | Lana |  Journey to another world
Moja mama vôbec nezlepšovala situáciu. "Ale neboooj, už je stará, možno sa lúči na druhý svet" začala so svojími fakt "super vtipmi" hneď z rána. Nevyjadrovala som sa k tomu, levo viem aká je mama hlúpa, tak som si len na seba zobrala obyčajné rifle a pásikavú košelu. Nejako sa mi fintiť nechcelo, keď som bola ešte zmetená zo situácie. Bolo 9 hodín ráno. Nálada žiadna. Umyla som sa, najedla a celá rodina až okremmamy sme sa zišli pri dverách. "Mama, kde si?!" skričala som nervozným hlasom, kde trčí keď všetci sme prichystaní. "Počkaj ešte si dám rúž" to je teda ťava. Ideme do nemocnice a ona sa ešte tak fintí, hlúpa je to žena, viem že mame by sa nemalo nadávať, ale toto? Otec zamkol dvere a pobrali sme sa.
"Starká, uvidíš všetko bude fajn, verím že ti je už lepšie" sedela som pri babkinej posteli v nemocnici zatiaľ čo ona mi držala ruku. Okolo nej som bola ja, Karin otec a mama len tak aby bolo. "Ďakujem za podporenie" babka sa zľahka usmiala a bola som strašne rada za jej úsmev aj keď viem že ten úsmev nie je reálny.
"Mami doktor povedal že koncom týždňa budeš ako fit rybička" usmial sa otec a pobozkal starkú na čele. "To dúfam syn môj" zasmiala sa babka. Posedeli sme pri babke a kecali všetci, no až na mamu ktorá bola ticho.
Po hodine a pol sme sa pobrali domov. Prišli sme domov prezliekla som sa do legín a hneď mi volala Samantha (moja najlepšia kamarátka) "Prosím?" zodvihla som. "AAhoj moja, no čo, už lepšie? Ako je starkej?" spýtala sa. "Už lepšie, nie najlepšie ale de to. " odpovedala som. "A čo, nezájdeme dnes von? Pozývam na pizzu" povedala akoby radostným hlasom. "Nie moja, prepáč, až zajtra keď tak, dnes nemám náladu a zajtra ťa pozvem ja,heh" skúsila som sa aspoň trocha falošne zasmiať, aby Samatha si pre mňa nezhoršila náladu.

Čakajúc na jesenné prázdniny

23. října 2012 v 14:19 | Lana |  Lana
Zas tie moje keci, ale čo pridať? Taký trošku nezmyselný článok, no už len čakám kedy budu prázdniny a kedy bude aj štvrtok a konečne budem mať svoj milovaný notebook. :X Na prázdniny jesenné čakám tiež, už iba streda štvrtok piatok a potom pondelok a utorok v škole a prázdniny. V triede sa hovorilo že načo už ísť ten pondelok a utorok do školy ? Správna otázka a tiež čakám pozitívnu odpoveď. Neviem či prídem, no nechám to nabudúce. Neviem či dnes niečo pridám.
Deň v škole? Dostala som dve známky. Obidve s dejepisu: 1 za projekt a 2 za odpoveď, opravila som si 4. :X
Takže vlastne, som spokojná, aj keď mohla byť jednotka, nuž ;)
Krásny outfit, a tie štekle,no wáu!

Journey to another world - 1.kapitola

22. října 2012 v 19:35 | Lana |  Journey to another world
Nová poviedka, ktorú práve začínam, nedám akoby uvítaci článok poviedky (informácie o nej) ale prejdem hneď k veci. Viem že veľa ľudí tento blog nečíta, ale viem o jednom dievčati, čo to číta určite, aj tak chcem aspoň s niečím začat.

Prečo život je taký aký je? Mám 16, chodím do druhého ročníka na gymnáziu, ale prežila som si toho ozaj dosť. Včera havaroval môj priateľ. On za to nemôže, nebudem mu nič vyčítať. Či snáď hej? Viezli sa na aute s kamarátom. Skončil v nemocnici, má pomľaždené kosti a skoro prišiel o život, môj Lucas ktorého milujem a pri tom sa strašne o neho bojím. A ten jeho kamarát? Nič mu nieje a užíva si ďalej života. Skoro zabil 17 ročného chlapca, ale na to vôbec nemyslí. Mali sme 6 hodín, prídem domov. Karin (moja mladšia 10 ročná sestra) zavretá vo svojej detskej izbe a rodičia sa hádajú. Krik po celom dome. "Čo sa tu deje?!" skríkla som hneď po tom čo som zatvorila dvere. "Ahoj Sarah,nič sa nedeje" povedal tichým hlasom ocko. Pri ockovi držím, mama toho veľa urobila, nebudem sa rozpisovať. "Ale deje! Tvoj otec prišiel teraz z práce!" povedala mama otrasným kriklavým hlasom. "Narozdiel od teba robí.Dala som si dole koženku a dodala som "Oci kľud" podporila som oca a potľapkala ho po pleci. Môj ocko mi príde niekedy vážne akoby "pod papučou" pri mame. "Sarah.." povedal otec no ja som už bola vo svojej izbe. Zhodila som tašku a išla som do vedľajšej izbe ku Karin. Karin ležala na posteli a plakala. "Zlatíčko moje,prečo plačeš?" spýtala som sa a kľakla som ku po steli. Poutierala som jej slzy a snažila som sa nadviazať s ňou rozhovor. "Pre, pre pre .. mamu a otca. Bojím sa že sa rozvedú" dopovedala a zase sputila plač. "Zlatíčko moje, neboj sa, nerozvedú sa. Keď sa ozaj ľúbia tak sa nerozvedú. A ľúbia sa, to ti môžem garantovať." otec ľúbi mamu, no či ona ľúbi jeho? To neviem. Pomyslela som si ale pred Karin som to radšej nevyťahovala. Otec s mamou sú spolu už 18 rokov, no tento posledný rok je taký divný. "A kľud bábika moja" pobozkala som na čelo Karin a odišla som. "Neplač" dodala som stojác pri dverách. Mama bola v spálni a otec čítal knihu v obývačke snažiac sa urobiť menší kľud. Prisadla som si. "Oci,viem ako ti teraz je a ľutujem ťa. Ale život ide ďalej a takéto blbé hádky ťa určite nezhodia. Tak úsmev na tvár a všetko bude" . "Sarah moja, dievčatko moje, ďakujem že pri mne stojíš, veľmi ťa ľúbim, no uvidíme" dodal a obímul ma. "No nič, idem sa učiť" usmiala som sa a išla som. Otec vstal z gauču a išiel smerom do izby mladšej sestry. Neučila som sa.