Journey to another world - 2.kapitola

23. října 2012 v 19:29 | Lana |  Journey to another world
Moja mama vôbec nezlepšovala situáciu. "Ale neboooj, už je stará, možno sa lúči na druhý svet" začala so svojími fakt "super vtipmi" hneď z rána. Nevyjadrovala som sa k tomu, levo viem aká je mama hlúpa, tak som si len na seba zobrala obyčajné rifle a pásikavú košelu. Nejako sa mi fintiť nechcelo, keď som bola ešte zmetená zo situácie. Bolo 9 hodín ráno. Nálada žiadna. Umyla som sa, najedla a celá rodina až okremmamy sme sa zišli pri dverách. "Mama, kde si?!" skričala som nervozným hlasom, kde trčí keď všetci sme prichystaní. "Počkaj ešte si dám rúž" to je teda ťava. Ideme do nemocnice a ona sa ešte tak fintí, hlúpa je to žena, viem že mame by sa nemalo nadávať, ale toto? Otec zamkol dvere a pobrali sme sa.
"Starká, uvidíš všetko bude fajn, verím že ti je už lepšie" sedela som pri babkinej posteli v nemocnici zatiaľ čo ona mi držala ruku. Okolo nej som bola ja, Karin otec a mama len tak aby bolo. "Ďakujem za podporenie" babka sa zľahka usmiala a bola som strašne rada za jej úsmev aj keď viem že ten úsmev nie je reálny.
"Mami doktor povedal že koncom týždňa budeš ako fit rybička" usmial sa otec a pobozkal starkú na čele. "To dúfam syn môj" zasmiala sa babka. Posedeli sme pri babke a kecali všetci, no až na mamu ktorá bola ticho.
Po hodine a pol sme sa pobrali domov. Prišli sme domov prezliekla som sa do legín a hneď mi volala Samantha (moja najlepšia kamarátka) "Prosím?" zodvihla som. "AAhoj moja, no čo, už lepšie? Ako je starkej?" spýtala sa. "Už lepšie, nie najlepšie ale de to. " odpovedala som. "A čo, nezájdeme dnes von? Pozývam na pizzu" povedala akoby radostným hlasom. "Nie moja, prepáč, až zajtra keď tak, dnes nemám náladu a zajtra ťa pozvem ja,heh" skúsila som sa aspoň trocha falošne zasmiať, aby Samatha si pre mňa nezhoršila náladu.

"Tak faaaaaaajn, ale pozvanie stále plati, hehe, drž sa moja, pa" zložila. Asi skočím za Lucasom, aj keď viem že návštevy nejako nepríjmaju prídem ho pozrieť po tom čo povysávam dom, bojím sa o neho. Povysávala som dom, trocha som su upratala detskú a poučila som sa vopred. Ide sa. Obliekla som sa, dala sa do kopy a pobrala som sa.
Bolo mi divné že behám z nemocnice do nemocnice ale veď predsa.
Išla som hore schodmi,pobrala sa chodbou až nakoniec som narazila na dvere 53, izba Lucasa. Zaklopala som. Lucas bol na izbe sám čiže mali sme aj priestor na rozprávanie. "Ahoooj Lucas" narámne som sa mu pozdravila, prikročila k nemu posteli a pobozkala ho. "Ahoj moja" bolo vidno že je šťastný. Zajasal na mňa tie jeho krásne modré oči a akoby som sa znovu zaľúbila! "No čo ako, už lepšie? Strašne mi chýbaš" zosmutnela som. "Príncezná moja, aj ty mne chýbaš, áno už o veľa lepšie keď si prišla. Po zajtra idem domov. Strašne ma milo prekvapilo že si tu. Chýbaš mi" usmial sa na mňa. "Zlato, aj ty mne chýbaš a konečne prídeš domov. Musíme to všetko vynahradiť" ešte raz som ho pobozkala na čelo keď v tom prišiel doktor do izby. "Dobrý deň slečna, prepáčte ale návštevy teraz nie, máme vizitu, ak by ste dovolili.." snažil sa dokončiť doktor no prerušila som. "Fajn fajn, len som sa pozrela. Už idem" povedala som, priblížila som sa opatrne k Lucasovi a pobozkala ho. "Tak ahoj a dovidenia" rozlúčila som sa a išla som.
Mala som slzy v očiach. Najhorší pocit je ten, keď vidíte svojho milovaného priateľa ako bezmocne leží v nemocnici aj so slzami v očiach. To sá prekusnúť nedá. Nikomu neprajem ten pocit. Tie hjeho krásne oči, no ach.
Prídem domov. "Kde si trčala?" spýtala sa mama ktorá varila v kuchyni. "Bola som v nemocnici skuknut Lusaca,problém?!" drzo som odpovedala. Mala som na ňu nervy, keďže dnes sa už po tretí krát ukázala. "Som zvedavá či by aj on navštevoval tak tebaL" drzo odvrkla mama. "Už láskavo radšej nič nehovor!" zjapla som. "Každému tu len znechutuješ život, urobíš najlepšie ak budeš ticho!" vynervovane a nahnevane som dodala, išla som do izby a zabuchla som dvere. Oco bol v práci a Karin išla s kamarátkou von. Vyšla som sa napiť po hodinke trucu v mojej izbe do kuchyni a bola tam mama. " Puberta s tebou nabíja ako vidím" povedala povýšenecky a ja som zas mala chuť vybuchnúť ..
Pokračovanie nabudúce.
Čo myslíte, ako reagovala potom Sarah ? A páčila sa vám poviedka ?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saša Saša | 23. října 2012 v 19:55 | Reagovat

ide ti to :) teším sa pokračovanie !

2 Nee Nee | Web | 24. října 2012 v 10:35 | Reagovat

Páčila. :D
Bylo to pěkné, těším se na pokráčko. .)

3 zorr zorr | Web | 24. října 2012 v 13:51 | Reagovat

pls hlasni na x-book.blog.cz

4 ladyart ladyart | Web | 24. října 2012 v 21:24 | Reagovat

ahoj máš u mňa diplom za bleskovku :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama